Dôstojné miesto posledného rozlúčenia

Dôstojné miesto posledného rozlúčenia

Autor: stoadmin
8. 1. 2019
Pre pohrebnú službu Velatorio de Jove postavili architekti Alfredo Estebanez Garcia a Eduardo Garcia Diaz v Gijone v Španielsku jednoduché, ale dôstojné miesto posledného rozlúčenia. To je navrhnuté úplne v duchu tradičného domáceho rozlúčenia so zosnulým. Je to ponuka pre pozostalých, aby sa s nebožtíkom rozlúčili potichu, alebo s pohrebným obradom. Realizácia špecifických požiadaviek na stavbu tohto druhu je riešená z architektonického hľadiska zvlášť zaujímavým spôsobom.

Klasický pohrebný rituál, kedy je zosnulý jeden alebo dva dni vystavený vo svojom dome, už poznáme v Európe len z historických obrazov alebo filmov. Ten umožňoval všetky formy posledného rozlúčenia - úradné, súkromné, intímne, sólo, v páre, alebo v malých skupinách. Budova pohrebného ústavu Velatorio de Jove v pobrežnom meste Gijón v španielskej Astúrii je postavená plne v duchu tejto tradície. S týmto cieľom navrhovali autori projektu aj vnútorné priestory obradnej siene - tie podporujú a dovoľujú všetky jednotlivé formy trúchlenia a poslednej rozlúčky v jeho neskreslenej a otvorenej podobe.

Funkčná smútočná obradná sieň

Budova, ktorá je zapustená v južnom svahu a je takmer 80 metrov dlhá, vyzerá pri pohľade z cesty ako prízemná budova. Nad štyri metre vysokým terénnym navýšením ústi do prístavu veľkorysé presklenie. Žiadny náboženský symbol nenaznačuje skutočnú funkciu budovy. Nápoveďou je len nenápadný štít pohrebného ústavu blízko vjazdu vozidiel v zadnej časti budovy a vyššia časť objektu s parkoviskom. Až odtiaľ, približne desať metrov nad úrovňou ulice, odhalí budova svoj strešný priestor. Návštevník vstupuje dovnútra vzadu, prostredníctvom veže v tvare kocky, v ktorej sú výťah a schody. Za vchodom potom prechádza veľkým foyer. Potom sa náhle ocitne v sieni pôsobivej dĺžky, ktorá sa otvára do oboch strán. Celá južná fasáda haly, ktorá je rozdelená na dve funkčné oblasti, sa veľkoryso otvára pohľadom na mestský prístav. V ľavej časti je zóna pre občerstvenie, napravo začína asi 50 metrov dlhá pasáž, ktorá je rozdelená strešnými nosníkmi a piatimi skupinami sedačiek, usporiadaných v pravidelných intervaloch. Každá z nich označuje vstup do malého, intímneho priestoru, ktorého súčasťou je uzavreté átrium, šatňa, WC, dve izby s čalúnenými sedadlami pre pozostalých a miestnosť s rakvou.

Zosnulý tu zostáva jeden alebo dva dni. Vlastný pohreb sa potom koná na cintoríne. Architektom sa podarilo dať verejnému priestoru nielen tichú dôstojnosť, ale aj príjemnou priestrannosť a primeranú intimitu. Veľké a menšie miestnosti čerpajú svoju kvalitu z jednoduchosti a pokoja, dokonalej konštrukcie a kontrastu svetlých a tmavých plôch.

Denné svetlo je vzrušujúce a navodzuje efektné akcenty, využíva pritom svetlíky, nádvoria a tienenie. Koncepcia umelého osvetlenia podporuje zónovanie, štruktúrovanie a zvýraznenie rôznych oblastí ako vo vnútri, tak aj vonku. Súčasne sa tu môžu pozostalí lúčiť až s piatimi zosnulými. Smútočný hostia preto nie sú v tomto priestrannom interiéri nutne osamotení. A iba tí, ktorí to chcú alebo znesú, vstúpia do "vnútorného kruhu". A aj tu si môžu stále vybrať, či sa pozrú na otvorenú rakvu alebo nie. Koniec koncov, rozlúčka nie je otázkou denominácie, a tak slúži táto budova ako ponuka žijúcim a na počesť zosnulých.

Fieldset
Gijón, Španielsko
Autor stavby
Alfredo Estebanez Garcia a Eduardo Garcia Diaz

Přihláste se k odběru novinek

Prihlásiť sa k newsletteru

Formulár sa odosiela, počkajte prosím...

Přihláste se k odběru novinek

Přihlásit se k newsletteru

Formulář se odesílá, počkejte prosím...

Zdieľajte článok so svojimi priateľmi

Rodinný dom Casa Patxaran vo Villanueva de Villaescusa v štandarde Pasiv Plus

Autor: stoadministrator
28. 10. 2021
Architektka Ana Perojo Sierra navrhla rodinný dom Casa Patxaran v španielskej obci Villanueva de Villaescusa (v provincii Kantábria na severe Španielska) ako pasívny dom plus a vytvorila tak budovu, ktorá hľadá rovnováhu medzi ekologickou, ekonomickou a sociálnou udržateľnosťou, a pritom kladie veľký dôraz na zdravie a pohodlie jeho obyvateľov, rovnako ako na nízku záťaž pre životné prostredie. Vďaka kompaktnému objemu a usporiadaniu a veľkosti otvorov sú energetické straty domu minimalizované v súlade s východiskovým predpokladom projektu: „najlepšia energia je tá, ktorá sa nespotrebuje“.

Architektka Ana Peroja Sierra interpretovala klasickú typológiu rodinného domu Casa Patxaran s úžitkovou plochou 145 m2 moderným spôsobom v racionálnej a triezvej koncepcii. Veľkú váhu pritom kládla na čo najväčší komfort majiteľov, ktorý by bol sprevádzaný čo najnižšou ekologickou záťažou. Aby to dosiahla, optimalizovala úpravu a technické dispozície budovy: regulovaná ventilácia, správne osvetlenie, využitie obnoviteľných energií a premyslený výber použitých materiálov znižujú nielen spotrebu elektriny, ale aj emisie CO2. Práve pri výbere materiálov bol kladený veľký dôraz na to, aké dopady má ich výroba na životné prostredie, dôležitá bola aj blízkosť zdrojov, vznikajúce odpadové produkty, rýchlosť montáže, fyzikálne správanie materiálov a tiež životnosť, údržba a možnosť recyklácie. Okrem vybetónovanej základovej dosky bola celá zostávajúca štruktúra realizovaná z CLT panelov – masívnych drevených dosiek, ktoré sa skladajú z reziva, ktoré je lepené krížom a vo vrstvách. Architektka sa rozhodla pre drevo okrem iného aj kvôli jeho mimoriadnym izolačným vlastnostiam, protipožiarnej ochrane a flexibilnosti, ale aj preto, že sa veľmi dobre prispôsobuje meniacej sa klíme a poveternostným vplyvom.

 

Vynikajúce výsledky Blower-door testu aj vďaka armovacej tkanine Stoguard Mesh

Dokonalú vzduchotesnosť a neprievzdušnosť obálky budovy n50 preukázal aj Blower-door test s výsledkom 0,2-1/hod. Parotesná membrána a 100% bariéra proti infiltrácii vzduchu so samolepiacou armovacou tkaninou StoGuard Mesh aj na tomto dome potvrdila, že je zárukou vytvorenia bezpečnej a dokonale vzduchotesnej ochranné vrstvy. Nízky je aj súčiniteľ prestupu tepla (0,139 W/(m²K) fasády s odolným fasádnym zatepľovacím systémom StoTherm Classic. Merná ročná potreba tepla na vykurovanie domu v španielskej Kantábrii je iba 8 kWh/(m2a) a celková potreba primárnej energie je 45 kWh/(m2a).

Investor: M. Aranzazu Sanz Barreiro a F. Javier Casas Reinares

Architekt: Ana Perojo Sierra, Santander, Cantabria,

Miesto: Villanueva de Villaescusa

Kompetencia firmy Sto:

Zatepľovací fasádny systém StoTherm Classic, bariéra proti vzduchu a vlhkosti StoGuard

Realizácia: Construcciones Sorribero, Renedo de Piélagos

Foto: Julene Esnal, Barcelona

Fieldset

Přihláste se k odběru novinek

Přihlásit se k newsletteru

Formulář se odesílá, počkejte prosím...

Prihláste sa k odberu noviniek

Prihlásiť sa k newsletteru

Formulár sa odosiela, počkajte prosím...

Zdieľajte článok so svojimi priateľmi