
Dôstojné miesto posledného rozlúčenia
Klasický pohrebný rituál, kedy je zosnulý jeden alebo dva dni vystavený vo svojom dome, už poznáme v Európe len z historických obrazov alebo filmov. Ten umožňoval všetky formy posledného rozlúčenia - úradné, súkromné, intímne, sólo, v páre, alebo v malých skupinách. Budova pohrebného ústavu Velatorio de Jove v pobrežnom meste Gijón v španielskej Astúrii je postavená plne v duchu tejto tradície. S týmto cieľom navrhovali autori projektu aj vnútorné priestory obradnej siene - tie podporujú a dovoľujú všetky jednotlivé formy trúchlenia a poslednej rozlúčky v jeho neskreslenej a otvorenej podobe.
Funkčná smútočná obradná sieň
Budova, ktorá je zapustená v južnom svahu a je takmer 80 metrov dlhá, vyzerá pri pohľade z cesty ako prízemná budova. Nad štyri metre vysokým terénnym navýšením ústi do prístavu veľkorysé presklenie. Žiadny náboženský symbol nenaznačuje skutočnú funkciu budovy. Nápoveďou je len nenápadný štít pohrebného ústavu blízko vjazdu vozidiel v zadnej časti budovy a vyššia časť objektu s parkoviskom. Až odtiaľ, približne desať metrov nad úrovňou ulice, odhalí budova svoj strešný priestor. Návštevník vstupuje dovnútra vzadu, prostredníctvom veže v tvare kocky, v ktorej sú výťah a schody. Za vchodom potom prechádza veľkým foyer. Potom sa náhle ocitne v sieni pôsobivej dĺžky, ktorá sa otvára do oboch strán. Celá južná fasáda haly, ktorá je rozdelená na dve funkčné oblasti, sa veľkoryso otvára pohľadom na mestský prístav. V ľavej časti je zóna pre občerstvenie, napravo začína asi 50 metrov dlhá pasáž, ktorá je rozdelená strešnými nosníkmi a piatimi skupinami sedačiek, usporiadaných v pravidelných intervaloch. Každá z nich označuje vstup do malého, intímneho priestoru, ktorého súčasťou je uzavreté átrium, šatňa, WC, dve izby s čalúnenými sedadlami pre pozostalých a miestnosť s rakvou.
Zosnulý tu zostáva jeden alebo dva dni. Vlastný pohreb sa potom koná na cintoríne. Architektom sa podarilo dať verejnému priestoru nielen tichú dôstojnosť, ale aj príjemnou priestrannosť a primeranú intimitu. Veľké a menšie miestnosti čerpajú svoju kvalitu z jednoduchosti a pokoja, dokonalej konštrukcie a kontrastu svetlých a tmavých plôch.
Denné svetlo je vzrušujúce a navodzuje efektné akcenty, využíva pritom svetlíky, nádvoria a tienenie. Koncepcia umelého osvetlenia podporuje zónovanie, štruktúrovanie a zvýraznenie rôznych oblastí ako vo vnútri, tak aj vonku. Súčasne sa tu môžu pozostalí lúčiť až s piatimi zosnulými. Smútočný hostia preto nie sú v tomto priestrannom interiéri nutne osamotení. A iba tí, ktorí to chcú alebo znesú, vstúpia do "vnútorného kruhu". A aj tu si môžu stále vybrať, či sa pozrú na otvorenú rakvu alebo nie. Koniec koncov, rozlúčka nie je otázkou denominácie, a tak slúži táto budova ako ponuka žijúcim a na počesť zosnulých.
Přihláste se k odběru novinek
Prihlásiť sa k newsletteruPřihláste se k odběru novinek
Přihlásit se k newsletteruZdieľajte článok so svojimi priateľmi
Tweet
Sto sa podporou Britského pavilónu aktívne zúčastňuje La Biennale di Venezia 2021
Na benátskom architektonickom bienále 2021 nechýba ani koncern Sto. O formách prezentácie značky Sto na tomto stretnutí svetovej architektúry hovorí s redakciou StoInspires Richard Walker, šéf oddelenia Riadenia medzinárodných projektov v spoločnosti Sto.
V spoločnosti Sto sa zaoberáte spoluprácou s medzinárodnými architektmi už dlhý rad rokov. Prečo Sto sponzoruje toto bienále architektúry a aký význam má pre Sto benátska výstava?
La Biennale di Venezia sa koná každé dva roky a tento rok je to už tretíkrát, čo spoločnosť Sto túto akciu formou sponzorstva niektorého z národných pavilónov podporila. Dvakrát sme podporovali nemeckú účasť, tento rok to je Britský pavilón. Pre mnoho významných medzinárodných architektonických firiem je táto výstava kľúčovým projektom, ktorý funguje ako tmeliaci prvok v ich podnikaní. O rozsahu akcie svedčí aj skutočnosť, že do centrálnej výstavy je tento rok zapojených 117 architektov alebo tímov architektov zo 46 krajín, celkovo sa na bienále prezentuje až 63 štátov.
Takže počnúc rokom 2016 sa Sto formou sponzoringu angažuje v témach, o ktorých sa diskutuje na najväčšej svetovej výstave architektúry?
Rozhodne. La Biennale di Venezia mení každý ročník svoje zameranie: jeden rok je to celé o umení, v ďalšom sa diskutuje o architektúre a stavebníctve, urbanizme a všetkých súvisiacich témach. Na bienále je vždy jedna hlavná téma a každá z krajín má potom svoju potému. Tematické zameranie príslušnej krajiny potom organizuje jeden alebo viac kurátorov, menovaných jednotlivými štátmi. Značka Sto bola v roku 2016 sponzorom Nemeckého pavilónu na 15. architektonickom bienále v Benátkach. Témou vtedajšej nemeckej účasti na bienále bolo "Making Heimat", ktorá sa zaoberala následkami utečenecké krízy. V roku 2016 bolo kurátorom Nemeckého pavilónu, teda organizátorom nemeckej účasti, "Nemecké múzeum architektúry" (DAM) z Frankfurtu nad Mohanom. Pre "Making Heimat" boli vo fasáde pamiatkovo chránenej budovy vytvorené veľké otvory, ktoré predstavovali "otvorenie" Nemecka svetu. Na konci výstavy boli tieto otvory vo fasáde pod vedením Antonia Romana zo spoločnosti Sto Italy zacelené prostredníctvom udržateľných výrobkov Sto. Podstatou správy bola "dokonalá renovácia".
V roku 2018 bolo témou Nemeckého pavilónu na bienále "Unbuilding Walls"
Správne. Kurátorom bolo architektonické štúdio "GRAFT Gesellschaft von Architekten mbH" z Berlína spoločne s pani Marianne Birthlerovou. Marianne bola od roku 2000 do marca 2011 spolkovou komisárkou, zodpovednou za dohľad nad vedením záznamov východonemeckej Stasi. "Unbuilding Walls" však nebolo primárne o Berlínskom múre. Jednalo sa o najrôznejšie spoločensko-geografické rozdelenie: Írsko vs. Severné Írsko, Izrael vs. Palestína atď. Architektonické bienále v Benátkach je teda nielen o udržateľnosti pri výstavbe, ale aj o udržateľnosti spolužitia, vedomých rozhodnutiach a spôsobom, akým sú prijímané. Jedno podmienečne ovplyvňuje druhé. Samozrejme je tiež veľmi dôležitá spoločenská zodpovednosť. Aj prostredníctvom účasti spoločnosti Sto na bienále tak podporujeme udržateľný rozvoj spoločnosti a stavebníctva.
Sto je už niekoľko rokov súčasťou "Globálneho paktu OSN", nadnárodnej iniciatívy, ktorá definuje desať princípov v oblasti ľudských práv, pracovných noriem, ochrany životného prostredia a boja proti korupcii.
Áno. Okrem toho Sto organizuje svoje aktivity v oblasti udržateľnosti pomocou 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, prijatých OSN v roku 2015. Z týchto 17 cieľov OSN sa Sto zameriava najmä na šesť oblastí:
- podpora zdravého života a pohody pre všetkých ľudí všetkých vekových skupín,
- trvalý inkluzívny a udržateľný hospodársky rast s plnou a produktívnou zamestnanosťou a dôstojnou prácou pre všetkých,
- budovanie odolnej infraštruktúry, podpora inkluzívnej a udržateľnej industrializácie a podpora inovácií,
- mestá a obce by mali byť bezpečné, odolné a udržateľné,
- zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu,
- rozvíjať opatrenia súvisiace so zmenou klímy a jej dopadmi.
Všetky tieto ciele sú už roky v centre pozornosti benátskeho bienále architektúry.
Mottom spoločnosti Sto bola a je po desaťročia idea "Výstavby sa svedomím".
Je to tak. A perfektne to sedí. Bienále architektúry pojednáva o výmene názorov na výstavbu a tiež o tom, ako sa vysporiadať s udržateľnými sociálnymi problémami. Ako budeme spolu žiť spôsobom, ktorý v budúcnosti šetrí zdroje? V akých budovách? V ktorých oblastiach? Ako bude vyzerať spolužitie? Ako budeme spolu žiť spôsobom, ktorý zachováva ekologické a sociálne hodnoty? V dedinách, v mestách, v bytových domoch, v rodinných domoch, v továrňach, v kancelárskych budovách, na univerzitách, v kultúrnych inštitúciách, v parlamentoch - to je len niekoľko príkladov.
A akú podobu má sponzorstvo Sto na tohtoročnom bienále v Benátkach?
Tento rok prvýkrát sponzorujeme Britský pavilón. Vychádzame z toho, že väčšina veľkých svetových architektonických kancelárií má sídlo v Londýne. A naše sponzorstvo v Britskom pavilóne nám dáva dobrú príležitosť sa im predstaviť.
Aké je motto Bienále architektúry 2021?
Mottom celého tohtoročného bienále architektúry je "Ako budeme spolu žiť?" Britský pavilón prevzal túto tému spoločne s ostatnými štátmi a odvodil z nej ideu svojej tohtoročnej prezentácie v podobe "Záhrady súkromných rozkoší". Túto myšlienku si požičal od svetovo presláveného holandského maliara ranej renesancie Hieronyma Boscha a jeho najznámejšieho a najvýznamnejšieho diela. Britský pavilón s podporou zo strany Sto diskutuje o tom, ako možno navrhnúť verejný priestor. Ide o otázku rýchleho začlenenia niekdajšieho verejného priestoru do súkromného vlastníctva zo strany firiem alebo súkromných osôb. Reprezentanti britskej účasti na bienále sa vo svojom pavilóne snažia začať diskusiu o tom, ako sa tieto dve strany môžu stretnúť a lepšie spolupracovať, aby z toho nakoniec mali prospech všetci.
Je spoločnosť Sto schopná prispieť do diskusie z hľadiska obsahu?
Samozrejme. Diskutovali sme o tejto téme so zástupcami British Council a obidvomi kurátorkami Britského pavilónu - Manijeh Verghese a Madeleine Kessler z architektonického štúdia "Unscene Architecture. Prostredníctvom "Dielne Sto" sme potom pripravili sériu podujatí. Prvé diskusné kolo sa konalo 24. marca 2021 a jeho ideou bola otázka: "Môžeme spolu žiť?", v máji bolo témou našej ďalšej akcie "Im materiality". To bola hra so slovami o "materialite" (fasádnych plôch). Akcia sa volala: "Dielňa Sto a British Council prezentujú Im | materiality v Záhrade súkromných rozkoší ".
Aké ďalšie výsledky môže Sto dosiahnuť na benátskom bienále?
S logom Sto sme prezentovaní na oficiálnej domovskej stránke Britského pavilónu ako sponzor. Naše logo je tiež vidieť na pozvánke a výstavnom plagáte Britského pavilónu a v oficiálnom propagačnom videu Britského pavilónu. Do polovice júna ho na YouTube videlo zhruba 90 000 divákov. V súvislosti s diskusiou o udržateľnosti sme tiež vidieť na sociálnych sieťach.
Odhodlane a zreteľne dávame najavo, že robíme to, čo hovoríme. Konkrétne, že aktívne podporujeme debaty o udržateľnosti a spoločenských výzvach v oblasti budov, urbanizme a sociálnej interakcii a plne sa do nich tiež zapájame.
Bienále architektúry je o svedomitej výstavbe, o "Výstavbe so svedomím." O globálnej výmene názorov. Na toto motto sa po desaťročia zameriava aj firemná filozofia spoločnosti Sto. Bienále architektúry má v bežných rokoch okolo 500 000 návštevníkov. Tento rok je samozrejme výmena väčšinou virtuálna. Ale je to bez ohľadu na okolnosti ideálne medzinárodné fórum s proaktívnou účasťou 63 krajín, ktoré prezentujú farby udržateľnosti a sociálnej zodpovednosti.
































