Dôstojné miesto posledného rozlúčenia
Klasický pohrebný rituál, kedy je zosnulý jeden alebo dva dni vystavený vo svojom dome, už poznáme v Európe len z historických obrazov alebo filmov. Ten umožňoval všetky formy posledného rozlúčenia - úradné, súkromné, intímne, sólo, v páre, alebo v malých skupinách. Budova pohrebného ústavu Velatorio de Jove v pobrežnom meste Gijón v španielskej Astúrii je postavená plne v duchu tejto tradície. S týmto cieľom navrhovali autori projektu aj vnútorné priestory obradnej siene - tie podporujú a dovoľujú všetky jednotlivé formy trúchlenia a poslednej rozlúčky v jeho neskreslenej a otvorenej podobe.
Funkčná smútočná obradná sieň
Budova, ktorá je zapustená v južnom svahu a je takmer 80 metrov dlhá, vyzerá pri pohľade z cesty ako prízemná budova. Nad štyri metre vysokým terénnym navýšením ústi do prístavu veľkorysé presklenie. Žiadny náboženský symbol nenaznačuje skutočnú funkciu budovy. Nápoveďou je len nenápadný štít pohrebného ústavu blízko vjazdu vozidiel v zadnej časti budovy a vyššia časť objektu s parkoviskom. Až odtiaľ, približne desať metrov nad úrovňou ulice, odhalí budova svoj strešný priestor. Návštevník vstupuje dovnútra vzadu, prostredníctvom veže v tvare kocky, v ktorej sú výťah a schody. Za vchodom potom prechádza veľkým foyer. Potom sa náhle ocitne v sieni pôsobivej dĺžky, ktorá sa otvára do oboch strán. Celá južná fasáda haly, ktorá je rozdelená na dve funkčné oblasti, sa veľkoryso otvára pohľadom na mestský prístav. V ľavej časti je zóna pre občerstvenie, napravo začína asi 50 metrov dlhá pasáž, ktorá je rozdelená strešnými nosníkmi a piatimi skupinami sedačiek, usporiadaných v pravidelných intervaloch. Každá z nich označuje vstup do malého, intímneho priestoru, ktorého súčasťou je uzavreté átrium, šatňa, WC, dve izby s čalúnenými sedadlami pre pozostalých a miestnosť s rakvou.
Zosnulý tu zostáva jeden alebo dva dni. Vlastný pohreb sa potom koná na cintoríne. Architektom sa podarilo dať verejnému priestoru nielen tichú dôstojnosť, ale aj príjemnou priestrannosť a primeranú intimitu. Veľké a menšie miestnosti čerpajú svoju kvalitu z jednoduchosti a pokoja, dokonalej konštrukcie a kontrastu svetlých a tmavých plôch.
Denné svetlo je vzrušujúce a navodzuje efektné akcenty, využíva pritom svetlíky, nádvoria a tienenie. Koncepcia umelého osvetlenia podporuje zónovanie, štruktúrovanie a zvýraznenie rôznych oblastí ako vo vnútri, tak aj vonku. Súčasne sa tu môžu pozostalí lúčiť až s piatimi zosnulými. Smútočný hostia preto nie sú v tomto priestrannom interiéri nutne osamotení. A iba tí, ktorí to chcú alebo znesú, vstúpia do "vnútorného kruhu". A aj tu si môžu stále vybrať, či sa pozrú na otvorenú rakvu alebo nie. Koniec koncov, rozlúčka nie je otázkou denominácie, a tak slúži táto budova ako ponuka žijúcim a na počesť zosnulých.
Přihláste se k odběru novinek
Prihlásiť sa k newsletteruPřihláste se k odběru novinek
Přihlásit se k newsletteruZdieľajte článok so svojimi priateľmi
Tweet
Výrazné architektonické gestá a nápadná dvojdielna úprava fasády na škole pre nepočujúcich mladistvých v Nantes
Inštitút La Persagotiére, ktorý sa stará o nepočujúcich mladistvých, nadväzuje na činnosť hluchonemého francúzskeho pedagóga René Dunana. V roku 1824 založil prvú školu vo svojich súkromných priestoroch, ktoré však už onedlho nepostačovali. Neskôr inštitúcia sídlila pod menom La Persagotiére v starom zámku na brehu rieky Sévre, ktorý je obklopený bohato vysadeným a botanicky jedinečným parkom. Teraz boli tieto priestory modernizované a škola bola umiestnená do vlastnej budovy inštitútu, ktorej úprava vychádza z potrieb často úplne nepočujúcich osôb.
Zadanie urbanistov: rozšíriť a upraviť park v súlade s plánovaným rozvojom miesta a mesta
Nová budova školy vytvára v dialógu s kaplnkou a zámkom tretí pozoruhodný prvok v parku a súčasne rešpektuje prostredie plné rastlín, kríkov a stromov. S citom sú do lokality zakomponované aj špecifické vonkajšie priestory: ihrisko, nádvorie či parkovanie. Nádvorie zabezpečuje jednoznačné oddelenie pešej a automobilovej dopravy. Parkovanie je zriadené ako čistina v zelenom prostredí.
Úloha pre architektov: navrhnite jednotný a identifikovateľný celok, ponúkajúci otvorené srdce
Komplex je rozdelený do troch centrálnych budov, ktoré sú prepojené so svetlou, na obe strany otvorenou halou. Budovy navyše vytvárajú rad ďalších medzipriestor, ktoré celému komplexu dodávajú požadovanú otvorenosť. Usporiadanie dvoch objektov na prednej strane symbolizuje otvorené paže, čím sa zdôrazňuje ústretovosť, pohostinnosť a priateľstvo. Budova je dôrazne otvorená zvnútra aj zvonka, čo uľahčuje orientáciu obyvateľom i návštevníkom školy. Pozornosť zameraná na zrak bola uprednostňovaná s ohľadom na to, že sluchovo postihnutí sa držia najmä toho, čo vidia.
Svetlo, prehľadnosť, otvorenosť a perspektíva pri zachovaní súkromia
Vstup do haly je priamym rozšírením krytého nádvoria, ktoré vedie pozdĺž dokumentačného centra. Hala je skutočným srdcom projektu, hravým, farebným, „organickým" a zmyselným, a bola navrhnutá ako miesto pospolitosti a identifikácie, uľahčujúce vzájomnú diskusiu. Oko návštevníka sa tu ľahko a rýchlo orientuje nielen vnútri, ale z otvorenej a svetlej haly je dobre vidieť aj nádvorie a parkovisko.
Použité materiály rezonujú s vonkajšou hmotou školy
Fasádu rozohrávajú dva zásadne sa líšiace materiály: kým fasády smerom do parku zo štruktúrovaných a glazovaných betónových prefabrikátov opticky prepájajú túto novú stavbu s minerálnymi fasádami kaplnky a zámku, ktoré parku dominujú, nepravidelne usporiadané pestré sklenené dosky dodávajú komplexu bohatý a hravý výraz, prinášajúce teplo a veselosť. Táto „hravá" časť fasády je realizovaná s predsadeným odvetrávaným fasádnym systémom StoVentec Glass, ktorý aj na škole v Nantes opäť preukázal, že poskytuje výnimočné možnosti pre vzhľad fasády. Prefabrikované sklenené prvky môžu byť vyrábané v rôznych veľkostiach do cca 6 m2 a dávajú nekonečnú slobodu tvorby z hľadiska tvaru, farby a jednotlivých motívov. Sklo je navyše extrémne odolné voči poveternostným vplyvom a 100% recyklovateľné.
Informácie o projekte:
Investor: Institute La Persagoiŕe, Nantes, Francúzsko
Architekt: forma6, Nantes
Miesto: Rue du Frére Louis, Nantes
Realizácia: Engie Axima, Paríž/Nantes
Kompetencie Sto: predsazená odvetrávaná fasáda (StoVentec Glass)
Foto: Patrick Miara, Nantes, Hadrien Brunner, Pornichet, Loire-Atlantique