Dôstojné miesto posledného rozlúčenia
Klasický pohrebný rituál, kedy je zosnulý jeden alebo dva dni vystavený vo svojom dome, už poznáme v Európe len z historických obrazov alebo filmov. Ten umožňoval všetky formy posledného rozlúčenia - úradné, súkromné, intímne, sólo, v páre, alebo v malých skupinách. Budova pohrebného ústavu Velatorio de Jove v pobrežnom meste Gijón v španielskej Astúrii je postavená plne v duchu tejto tradície. S týmto cieľom navrhovali autori projektu aj vnútorné priestory obradnej siene - tie podporujú a dovoľujú všetky jednotlivé formy trúchlenia a poslednej rozlúčky v jeho neskreslenej a otvorenej podobe.
Funkčná smútočná obradná sieň
Budova, ktorá je zapustená v južnom svahu a je takmer 80 metrov dlhá, vyzerá pri pohľade z cesty ako prízemná budova. Nad štyri metre vysokým terénnym navýšením ústi do prístavu veľkorysé presklenie. Žiadny náboženský symbol nenaznačuje skutočnú funkciu budovy. Nápoveďou je len nenápadný štít pohrebného ústavu blízko vjazdu vozidiel v zadnej časti budovy a vyššia časť objektu s parkoviskom. Až odtiaľ, približne desať metrov nad úrovňou ulice, odhalí budova svoj strešný priestor. Návštevník vstupuje dovnútra vzadu, prostredníctvom veže v tvare kocky, v ktorej sú výťah a schody. Za vchodom potom prechádza veľkým foyer. Potom sa náhle ocitne v sieni pôsobivej dĺžky, ktorá sa otvára do oboch strán. Celá južná fasáda haly, ktorá je rozdelená na dve funkčné oblasti, sa veľkoryso otvára pohľadom na mestský prístav. V ľavej časti je zóna pre občerstvenie, napravo začína asi 50 metrov dlhá pasáž, ktorá je rozdelená strešnými nosníkmi a piatimi skupinami sedačiek, usporiadaných v pravidelných intervaloch. Každá z nich označuje vstup do malého, intímneho priestoru, ktorého súčasťou je uzavreté átrium, šatňa, WC, dve izby s čalúnenými sedadlami pre pozostalých a miestnosť s rakvou.
Zosnulý tu zostáva jeden alebo dva dni. Vlastný pohreb sa potom koná na cintoríne. Architektom sa podarilo dať verejnému priestoru nielen tichú dôstojnosť, ale aj príjemnou priestrannosť a primeranú intimitu. Veľké a menšie miestnosti čerpajú svoju kvalitu z jednoduchosti a pokoja, dokonalej konštrukcie a kontrastu svetlých a tmavých plôch.
Denné svetlo je vzrušujúce a navodzuje efektné akcenty, využíva pritom svetlíky, nádvoria a tienenie. Koncepcia umelého osvetlenia podporuje zónovanie, štruktúrovanie a zvýraznenie rôznych oblastí ako vo vnútri, tak aj vonku. Súčasne sa tu môžu pozostalí lúčiť až s piatimi zosnulými. Smútočný hostia preto nie sú v tomto priestrannom interiéri nutne osamotení. A iba tí, ktorí to chcú alebo znesú, vstúpia do "vnútorného kruhu". A aj tu si môžu stále vybrať, či sa pozrú na otvorenú rakvu alebo nie. Koniec koncov, rozlúčka nie je otázkou denominácie, a tak slúži táto budova ako ponuka žijúcim a na počesť zosnulých.
Přihláste se k odběru novinek
Prihlásiť sa k newsletteruPřihláste se k odběru novinek
Přihlásit se k newsletteruZdieľajte článok so svojimi priateľmi
Tweet
Dom v pražských Vršoviciach s apsidou prešiel vydarenou rekonštrukciou
Presun schodiska z apsidy do stredu domu dal domu novú podobu
Apsida sa stala neoddeliteľnou súčasťou obytnej plochy - na prízemí ako budoár v najtesnejšom kontakte so záhradou, v 2. NP je v nej priestranná kúpeľňa, na ktorú vo vnútri dispozície nebolo miesto, a v poslednom treťom nadzemnom podlaží umožnila vytvoriť atraktívnu izbičku pre vnuka. Využitím apsidy pre život sa dom dostal do intenzívneho kontaktu so záhradou, ktorý je podporený tiež novými francúzskymi oknami z izieb v základnom tele domu.
Prízemný obytná kuchyňa s výstupom na dvorček je priechodná a spoločná, zvyšné dve podlažia disponujú možnosťou nezávislého fungovania, čo vyplynulo zo spresnených požiadaviek (preto sú v dome dve ramená schodiska, nie jednoramenná "obiehačka"). Pod a nad priamymi ramenami schodiska sú na striedačku umiestnené úložné priestory a menšie kúpeľne / WC. Všetka technológie vrátane domového vysávača a väčších zásob potravín sa nachádzajú v suteréne. Ten sa nachádza iba pod časťou domu a je prístupný poklopom z dvora. Prízemie je od suterénu a od terénu oddelené prevetrávanou konštrukciou podlahy, ktorá slúži ako perfektná hydroizolácia.
Kompletnú obnovu vyžadovala tiež uličná a dvorová časť fasády
Autorka projektu vychádzala pri úprave fasády z nálezu v archíve, kde bola stopa po nariadení odstrániť odpadávajúce štuky. Ich podoba sa však nezachovala a tímu z ateliéru BY architects zostala "na krku" už tiež odpadávajúca brizolitová omietka s bordó pruhom. Pri rekonštrukcii kompletne zachovali figúru pôvodných okenných otvorov, do ktorých vsadili prvotriedne špaletové okná. Rozlúčili sa s luxférami z doby socialistickej prestavby nad vstupom a do priečelia vložili kompaktný objekt vstupných dverí a krídlo s nadsvetlíkom.
Plastické prvky, omietky a farby Sto dali domu finálnu tvár
Uličná fasáda je členená na sokel vstupného podlažia, ktorý je obložený frézovanými plastickými doskami StoDeco (dosky s profilovanými drážkami), doplnenými o finálny náter. Nad soklom je uličná fasáda tvorená dvoma vrstvami omietok v odtieni 16285 z kolekcie Sto Architectural Colours (AC), ktorá rozširuje štandardný systém StoColor s jeho 800 nuansami o ďalších 300 minerálnych odtieňov.
Vďaka ich minerálnym a mimoriadne svetlostálym pigmentom sa tieto farby chvália svetlostálosťou triedy A1 (podľa Fb kódu). Prvá vrstva uličnej fasády 2.NP je z vrchnej omietky StoSilco K 1,5, na ňu bola nanesená druhá vrstva z finálnej modelačnej omietky StoSilco MP. Silikónovo-živičná vrchná omietka StoSilco K 1,5 tvorí aj povrch dvorovej časti fasády.
Objekt: rekonštrukcia rodinného domu, Praha-Vršovice
Klient: súkromná osoba
Architekt: Markéta Zdebská, BY architects, spol. s r.o. spolupráca Marek Žáček, Jana Horecká
Realizácia: 2016
Kompetencie Sto:
- plastické prvky StoDeco (sokel uličnej časti fasády)
- silikónovo-živičná vrchná omietka StoSilco® K
- silikónovo-živičná modelačná omietka StoSilco® MP
Foto: Alexandra Timpow - Alex Shoots Buildings
