Dôstojné miesto posledného rozlúčenia

Dôstojné miesto posledného rozlúčenia

Autor: stoadmin
8. 1. 2019
Pre pohrebnú službu Velatorio de Jove postavili architekti Alfredo Estebanez Garcia a Eduardo Garcia Diaz v Gijone v Španielsku jednoduché, ale dôstojné miesto posledného rozlúčenia. To je navrhnuté úplne v duchu tradičného domáceho rozlúčenia so zosnulým. Je to ponuka pre pozostalých, aby sa s nebožtíkom rozlúčili potichu, alebo s pohrebným obradom. Realizácia špecifických požiadaviek na stavbu tohto druhu je riešená z architektonického hľadiska zvlášť zaujímavým spôsobom.

Klasický pohrebný rituál, kedy je zosnulý jeden alebo dva dni vystavený vo svojom dome, už poznáme v Európe len z historických obrazov alebo filmov. Ten umožňoval všetky formy posledného rozlúčenia - úradné, súkromné, intímne, sólo, v páre, alebo v malých skupinách. Budova pohrebného ústavu Velatorio de Jove v pobrežnom meste Gijón v španielskej Astúrii je postavená plne v duchu tejto tradície. S týmto cieľom navrhovali autori projektu aj vnútorné priestory obradnej siene - tie podporujú a dovoľujú všetky jednotlivé formy trúchlenia a poslednej rozlúčky v jeho neskreslenej a otvorenej podobe.

Funkčná smútočná obradná sieň

Budova, ktorá je zapustená v južnom svahu a je takmer 80 metrov dlhá, vyzerá pri pohľade z cesty ako prízemná budova. Nad štyri metre vysokým terénnym navýšením ústi do prístavu veľkorysé presklenie. Žiadny náboženský symbol nenaznačuje skutočnú funkciu budovy. Nápoveďou je len nenápadný štít pohrebného ústavu blízko vjazdu vozidiel v zadnej časti budovy a vyššia časť objektu s parkoviskom. Až odtiaľ, približne desať metrov nad úrovňou ulice, odhalí budova svoj strešný priestor. Návštevník vstupuje dovnútra vzadu, prostredníctvom veže v tvare kocky, v ktorej sú výťah a schody. Za vchodom potom prechádza veľkým foyer. Potom sa náhle ocitne v sieni pôsobivej dĺžky, ktorá sa otvára do oboch strán. Celá južná fasáda haly, ktorá je rozdelená na dve funkčné oblasti, sa veľkoryso otvára pohľadom na mestský prístav. V ľavej časti je zóna pre občerstvenie, napravo začína asi 50 metrov dlhá pasáž, ktorá je rozdelená strešnými nosníkmi a piatimi skupinami sedačiek, usporiadaných v pravidelných intervaloch. Každá z nich označuje vstup do malého, intímneho priestoru, ktorého súčasťou je uzavreté átrium, šatňa, WC, dve izby s čalúnenými sedadlami pre pozostalých a miestnosť s rakvou.

Zosnulý tu zostáva jeden alebo dva dni. Vlastný pohreb sa potom koná na cintoríne. Architektom sa podarilo dať verejnému priestoru nielen tichú dôstojnosť, ale aj príjemnou priestrannosť a primeranú intimitu. Veľké a menšie miestnosti čerpajú svoju kvalitu z jednoduchosti a pokoja, dokonalej konštrukcie a kontrastu svetlých a tmavých plôch.

Denné svetlo je vzrušujúce a navodzuje efektné akcenty, využíva pritom svetlíky, nádvoria a tienenie. Koncepcia umelého osvetlenia podporuje zónovanie, štruktúrovanie a zvýraznenie rôznych oblastí ako vo vnútri, tak aj vonku. Súčasne sa tu môžu pozostalí lúčiť až s piatimi zosnulými. Smútočný hostia preto nie sú v tomto priestrannom interiéri nutne osamotení. A iba tí, ktorí to chcú alebo znesú, vstúpia do "vnútorného kruhu". A aj tu si môžu stále vybrať, či sa pozrú na otvorenú rakvu alebo nie. Koniec koncov, rozlúčka nie je otázkou denominácie, a tak slúži táto budova ako ponuka žijúcim a na počesť zosnulých.

Fieldset
Gijón, Španielsko
Autor stavby
Alfredo Estebanez Garcia a Eduardo Garcia Diaz

Přihláste se k odběru novinek

Prihlásiť sa k newsletteru

Formulár sa odosiela, počkajte prosím...

Přihláste se k odběru novinek

Přihlásit se k newsletteru

Formulář se odesílá, počkejte prosím...

Zdieľajte článok so svojimi priateľmi

Hotel "Zur Noll" Jena: plastická fasáda prepája okná zvlnenými závesmi

Autor: e.papcunova@sto.com
17. 3. 2020
Tvorivá idea bola vďaka odvahe klienta, inštinktu architektky a plastickým fasádnym prvkom implementovaná veľmi presne. Veselý, živý vzhľad veľkej fasádnej plochy v kombinácii s masívnou protipožiarnou ochranou? Pre architektku Sabine Walther to nepredstavovalo žiadny rozpor. V ulice Unterlauengasse v preslávenom univerzitnom meste Jena vytvorila novú fasádu, ktorá aj napriek radu náročných požiadaviek vyžaruje svoju vlastnú zvláštnu estetiku. Celú budovu zdobia oblé hrany a vlnité fasádne prvky.

Hostinec s reštauráciou "Zur Noll", ktorý tu existoval od roku 1864, spájal reštauráciu a ubytovacie služby. V roku 2016 bolo rozhodnuté o rozšírení kapacity hotela o novú budovu. Architektka z Jeny Sabine Walther bola poverená návrhom novej budovy, ktorá by pridala k existujúcim 22 hotelovým izbám ďalších 23 nových.

Päť výziev pre architektku

Pred architektkou Sabine Walther stálo na začiatku projektu päť hlavných výziev. Musela integrovať architektúru novostavby do historického starého mesta Jena a zapracovať požiadavky na protipožiarnu stenu na južnej strane fasády, nutné bolo zabezpečiť aj prístup hasičským vozidlám na nádvorí hotela. Orieškom bola tiež veľká plocha fasády, u ktorej bolo potrebné napriek veľkej dĺžke fasády vytvoriť jedinečný dizajnový jazyk.

Jena Facade Award je aj ocenením spolupráca autora s mestským architektom

Oblasť na okraji historického mesta sa vyznačuje pôvodnými domami niekdajších mešťanov a remeselníkov. Poradná komisia pre architektúru, urbanizmus a pamiatkovú starostlivosť mesta Jena preto ovplyvnila plánovanie hneď od začiatku. Nová rohová budova mala byť dobre integrovaná do existujúceho súboru pamiatok a mala zodpovedať celkovému charakteru štvrti. Pred architektkou stáli aj ďalšie prekážky, ktoré bolo potrebné prekonať: založenie novej štvorposchodovej budovy bolo ťažké, pretože podklad tvoril riečny štrk. Priechod musel navyše otvoriť nádvorie hasičským vozidlám a južná fasáda musela spĺňať požiadavky na protipožiarnu stenu. Vďaka odvahe klienta a inštinktu architektky sa podarilo prejsť tesným korzetom predpisov, požiadaviek a potrieb a vytvoriť architektúru, ktorá prepája minulosť so súčasnosťou. Prevádzkovateľku hotela Michaelu Jahn, ktorá ako klientka vďaka projektu zdvojnásobila svoju ubytovaciu kapacitu, potešila tiež skutočnosť, že jej nová budova získala aj vďaka úspešnej spolupráci s mestským architektom Matthiasom Lermom ocenenie Jena Facade Award.

Architektúra Novej objektivity v spojení s možnosťami fasádnych plastických prvkov StoDeco

„Vlnky vzišli z nápadu vziať okenné záclony ako vstupný tvar a spojiť ich s okennými pásmi." hovorí Sabine Walther k možnostiam, ktoré moderné stavebné materiály ponúkajú. „Záclonové vlnky" boli vytvorené z nehorľavého minerálneho materiálu Verolith® podľa vzoru, ktorý architektka navrhla. Takto vzniknuté plastické fasádne prvky StoDeco potom už len stačilo upevniť na povrch tepelnoizolačného fasádneho systému StoTherm Classic a natrieť fasádnou farbou.

Svoje prednosti preukázal na novostavbe aj odvetrávaný fasádny systém StoVentec R, ktorý je inštalovaný na stropnom podhľade prejazdu do nádvoria. Jednak vyriešil povrchovú nerovnosť podhľadu (40 cm), jednak umožnil architektke prepojiť fasádne omietku s omietkou na stropnom podhľade.

 

 

Vyžiadajte si zadarmo vzorky StoDeco prvkov z Verolithu

Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť - zaregistruje sa na www.sto.sk/fasady a my vám zadarmo pošleme ukážku StoDeco prvkov z minerálneho granulátu Verolith.

 

Informácie o projekte

Objekt: Novostavba budovy hotela "Zur Noll", Jena, Nemecko
Miesto: Unterlauengasse 2, Jena
Architekti: Sabine Walther, Jena
Kompetencie firmy Sto:
fasádny zatepľovací systém StoTherm Classic® a StoTherm Classic® S1
masívne minerálne fasádne prvky StoDeco
predsadený odvetrávaný fasádny systém s omietkou StoVentec R
Realizácia: Neubauer Maler und Fußboden GmbH, Bad Berka
Fotografie: Christian Günther, Lipsko

Fieldset
Novostavba budovy hotela "Zur Noll", Jena, Nemecko
Unterlauengasse 2, Jena
Autor stavby
Sabine Walther, Jena

Přihláste se k odběru novinek

Přihlásit se k newsletteru

Formulář se odesílá, počkejte prosím...

Prihláste sa k odberu noviniek

Prihlásiť sa k newsletteru

Formulár sa odosiela, počkajte prosím...

Zdieľajte článok so svojimi priateľmi