Dôstojné miesto posledného rozlúčenia
Klasický pohrebný rituál, kedy je zosnulý jeden alebo dva dni vystavený vo svojom dome, už poznáme v Európe len z historických obrazov alebo filmov. Ten umožňoval všetky formy posledného rozlúčenia - úradné, súkromné, intímne, sólo, v páre, alebo v malých skupinách. Budova pohrebného ústavu Velatorio de Jove v pobrežnom meste Gijón v španielskej Astúrii je postavená plne v duchu tejto tradície. S týmto cieľom navrhovali autori projektu aj vnútorné priestory obradnej siene - tie podporujú a dovoľujú všetky jednotlivé formy trúchlenia a poslednej rozlúčky v jeho neskreslenej a otvorenej podobe.
Funkčná smútočná obradná sieň
Budova, ktorá je zapustená v južnom svahu a je takmer 80 metrov dlhá, vyzerá pri pohľade z cesty ako prízemná budova. Nad štyri metre vysokým terénnym navýšením ústi do prístavu veľkorysé presklenie. Žiadny náboženský symbol nenaznačuje skutočnú funkciu budovy. Nápoveďou je len nenápadný štít pohrebného ústavu blízko vjazdu vozidiel v zadnej časti budovy a vyššia časť objektu s parkoviskom. Až odtiaľ, približne desať metrov nad úrovňou ulice, odhalí budova svoj strešný priestor. Návštevník vstupuje dovnútra vzadu, prostredníctvom veže v tvare kocky, v ktorej sú výťah a schody. Za vchodom potom prechádza veľkým foyer. Potom sa náhle ocitne v sieni pôsobivej dĺžky, ktorá sa otvára do oboch strán. Celá južná fasáda haly, ktorá je rozdelená na dve funkčné oblasti, sa veľkoryso otvára pohľadom na mestský prístav. V ľavej časti je zóna pre občerstvenie, napravo začína asi 50 metrov dlhá pasáž, ktorá je rozdelená strešnými nosníkmi a piatimi skupinami sedačiek, usporiadaných v pravidelných intervaloch. Každá z nich označuje vstup do malého, intímneho priestoru, ktorého súčasťou je uzavreté átrium, šatňa, WC, dve izby s čalúnenými sedadlami pre pozostalých a miestnosť s rakvou.
Zosnulý tu zostáva jeden alebo dva dni. Vlastný pohreb sa potom koná na cintoríne. Architektom sa podarilo dať verejnému priestoru nielen tichú dôstojnosť, ale aj príjemnou priestrannosť a primeranú intimitu. Veľké a menšie miestnosti čerpajú svoju kvalitu z jednoduchosti a pokoja, dokonalej konštrukcie a kontrastu svetlých a tmavých plôch.
Denné svetlo je vzrušujúce a navodzuje efektné akcenty, využíva pritom svetlíky, nádvoria a tienenie. Koncepcia umelého osvetlenia podporuje zónovanie, štruktúrovanie a zvýraznenie rôznych oblastí ako vo vnútri, tak aj vonku. Súčasne sa tu môžu pozostalí lúčiť až s piatimi zosnulými. Smútočný hostia preto nie sú v tomto priestrannom interiéri nutne osamotení. A iba tí, ktorí to chcú alebo znesú, vstúpia do "vnútorného kruhu". A aj tu si môžu stále vybrať, či sa pozrú na otvorenú rakvu alebo nie. Koniec koncov, rozlúčka nie je otázkou denominácie, a tak slúži táto budova ako ponuka žijúcim a na počesť zosnulých.
Přihláste se k odběru novinek
Prihlásiť sa k newsletteruPřihláste se k odběru novinek
Přihlásit se k newsletteruZdieľajte článok so svojimi priateľmi
Tweet
Olympijská dedina pre Zimnú olympiádu mládeže v Innsbrucku
Olympijská dedina bola umiestnená na pozemkoch bývalých kasární, pomenovaných po poľnom maršalovi Erzherzogovi Eugenovi, ktoré boli postavené v rokoch 1935-1937. Z architektonickej súťaže vyšlo na jar 2009 víťazne konzorcium architektov z Reitter Architekten zt GmbH a Eck & Reiter. Ich návrh predpokladal výstavbu šesť až osempodlažných budov, ktoré by príliš nezahustili dané územie a poskytli dostatok voľného priestoru. Ich návrh počítal s 13 budovami v tvare kocky, každá z cca 30 bytovými jednotkami.
Reitter Architekten a Eck & Reiter, ktorí boli zodpovední za celkovú urbanistickú koncepciu, nakoniec navrhlo sedem z týchto bytových domov, projekt šiestich ďalších budov prevzali architekti z DIN A4 Architektur ZT GmbH. Každá z troch kociek tvorí skupinu, ktorá zdieľa spoločné nádvorie. Zvláštne postavenie má iba 13. dom, ktorý sa nachádza na severovýchode lokality: v ňom sídli policajná stanica Innsbruck - Reichenau a sú tu aj byty pre seniorov. Zarovnanie budov v severovýchodnej a juhozápadnej ose umožňuje optimálne využitie prirodzených svetelných podmienok a vyhýba sa bytom v čisto severne orientovanom priestore. Budovy sú pootočené o 45 ° od juhu a eliminujú tak výskyt apartmánov so striktne severnou orientáciou. Odstupňovanie budov od šiestich do ôsmich podlaží navyše znižuje vzájomné tienenie. V rohoch budov sa do kubických telies zarezávajú tepelne izolované kryté terasy. Štyri trojice budov sa sústreďujú okolo nádvorí rôznych veľkostí s odstupňovanými úrovňami otvorenosti, ktoré ľahko od seba odlišujú rôzne povrchy a textúry. V severovýchodnej časti celého komplexu, kde sa nachádza policajná stanica, tesne pri innsbruckej General-Eccher-Straße, je umiestnené vstupné nádvorie.
Jadro komplexu tvorí veľké centrálne nádvorie s pôdorysom 60 x 40 m. Pocit stredobodu posilňuje aj koncept zeleného priestoru: ten je orámovaný husto rastúcimi stromami, pričom samotné centrum je otvorenejšie a je voľne pokryté nízko rastúcimi rastlinami. Posedenie, malé pavilóny a pergoly definujú strategicky významné miesta. Súčasťou zázemia je aj ihrisko a podzemné parkovisko s 509 parkovacími miestami.
Na fasádach budov dominujú francúzske okná a rohové lodžie, umožňujúce výhľad v dvoch smeroch. Okrem toho lodžie prirodzené rozširujú interiér a uľahčujú cestu slnečným lúčom do bytu. Fasády budov s odtieňom slonovinovej farby sú zateplené fasádnymi zatepľovacími systémami StoTherm Mineral a StoTherm Vario. Produkty Sto sa skvele uplatnili aj v interiéri bytových jednotiek, kde sú použité na stenách (interiérové farby) a podlahách (laky).
Projekt:
Olympijská dedina v Innsbrucku, potom bytový komplex
Dokončenie:
2012
Architekti:
Reitter Architekten + Eck & Reiter / DIN A4, Innsbruck
Realizácia:
Haga Bau- und Putz, Tulfes / Gols Beschichtung, Kufstein
Investor:
Neue Heimat Tirol, Innsbruck
Kompetencie Sto:
StoTherm Mineral, StoTherm Vario, vnútorné farby StoPrim Color, StoColor Plus, StoColor Latex 4000, vodou riediteľný lak StoPox WL 100
