Prestavba a rozšírenie základnej školy v talianskom mestečku s materiálmi, ktoré majú prečkať ďalšie generácie žiakov
Tak ako v každej malej obci, sú aj v Auere najdôležitejšími miestami škola a kostol. Architekti s rešpektom pripojili k pôvodnej viac ako sto rokov starej stavbe ďalšie priestory, ktoré škola pre nemecky a taliansky hovoriace deti potrebovala. Dva bielo omietnuté kvádre s plochou strechou a rozdielnou výškou rozširujú starú budovu školy v centre mestečka ako smerom na juhovýchod, tak aj na juhozápad. Spojovacím prvkom medzi starým a novým sú formáty okien, ktorých usporiadanie a materiál však architekti interpretovali voľne. Starý gaštan na školskom dvore, ktorý mal padnúť za obeť stavebným prácam, viedol k úprave pôvodného návrhu. Umelkyňa Lies Bielowski vytvorila pod dojmom emocionálnej podpory, ktorú medzi obyvateľmi vyvolala snaha o zachovanie stromu, abstraktné gaštanové listy z potiahnutého kovu. Tie potom umiestnila ako dekoráciu na hrubozrnno omietnutú fasádu s minerálnou omietkou StoMiral. Tá obsahuje vysoko kvalitné mramorová zrná z prírodných zdrojov, skvele odoláva proti poveternostným vplyvom, charakteristická je pre ňu tiež veľmi vysoká priepustnosť CO2 a paropriepustnosť. Neopracovaný betón charakterizuje vzhľad stien a stropov v interiéri. Priebežné drevené podlahy a farebné plochy mu však trochu uberajú na prísnosti a vytvárajú príjemné prostredie pre žiakov miestnej školy.
Investor:
Obec Auer, Taliansko
Architekt:
MODUS Architects, Brixen, Taliansko
S bergmeisterwolf Architekten, Brixen
Miesto:
Truidn, Auer
Kompetencie firmy Sto:
fasádny zatepľovací systém (StoTherm Vario) s minerálnou omietkou (StoMiral) a silikátovým vrchným náterom
Realizačná firma:
Lobstraibizer, Roncegno, Taliansko
Fotografie:
René Riller, Schlanders, Taliansko
Přihláste se k odběru novinek
Prihlásiť sa k newsletteruPřihláste se k odběru novinek
Přihlásit se k newsletteruZdieľajte článok so svojimi priateľmi
Tweet
Prestavba bratislavskej mestskej vily spojila nové s tradičným
Zložitá rekonštrukcia si vyžadovala komplexné prepracovanie dispozície a prevádzky domu. Premiestnením hlavného vstupu zo schodiskového priestoru do severozápadného traktu domu vznikol reprezentatívny nástupný priestor s výškou viac ako štyri metre. Z haly s recepciou je priamo prístupné hlavné dvojramenné schodisko. Tento zásah sa výrazne prejavil aj na uličnom pohľade. Pôvodne “plochá” stena dostala výrazné členenie a adekvátny výraz, ktorý zdatne sekunduje zvyšku fasády. Okrem novotvaru na priečelí vily je pri pohľade z ulice jasne odlíšená nadstavba, ktorá nahradila pôvodnú valbovú strechu. Vysoký rád a vertikálne členenie pôvodnej fasády architekt nahradil horizontálnymi líniami hliníkových lamiel. Presklené ustúpené podlažie s panoramatickým výhľadom disponuje rozsiahlou strešnou terasou orientovanou na juhozápad.
Prestavba predstavuje zaujímavé spojenie nového s pôvodnou stavebnou substanciou a vo výslednej podobe sú prítomné aj (pre tvorbu Ilju Skočeka netradičné) historizujúce odkazy. Výrazným novým prvkom je nová rímsa, lemujúca vrchné ukončenie pôvodnej budovy, evokujúca “vysoký rád” reprezentačných budov veľkých slohov minulosti a súčasne rozdeľujúca dva svety – klasický, ktorý v dolnej časti vily s tradičnými materiálmi vychádza zo stavebnej podstaty, a nový nezávislý technicistný prvok nadstavby, ktorá priznáva, že je z iného ideového prostredia, z iného obdobia.
