
Sto je partnerom Days of Architecture and Design Slovakia 2020
Vysoko kvalifikovaní projektanti a architekti boli vždy jedným z kľúčov úspechu Sto. Sú to oni, kto sú zodpovední za to, že vysoko kvalitné výrobky a systémové komponenty Sto sa úspešne stanú súčasťou nimi projektovaného a navrhovaného objektu. Ruku v ruke s architektonickou komunitou sa koncern Sto v priebehu mnohých rokov vyvíjal v to, čo je dnes: a koncern Sto je za to tejto skupine profesionálov veľmi vďačný. Aj partnerstvo s projektom DAAD je súčasťou tejto dlhoročnej a úzke koexistencie.
Centrálou bude moderované vysielací štúdio, rozsiahle slovo bude mať slovenská architektonická tvorba
Štúdio bude dejiskom živých vstupov a diskusií s online sledovaním prostredníctvom linku, zverejneného na internetovej a facebookovej stránke DAAD. Ďalšou novinkou, ktorá reaguje na okolnosti dnešných dní, je pomer zahraničných a domácich spíkrov. Kým po minulé roky sa program DAAD opieral najmä o zahraničných hostí, v roku 2020 bude mať rozsiahle slovo slovenská architektonická tvorba. Vystúpenia, ale aj diskusie budú divákom sprostredkované formou živých vstupov z vysielacieho štúdia alebo prostredníctvom live stream kanálov. Prvý večer bude patriť formátu EGO, ktorý predstavuje výrazné postavy slovenského architektúry. Tento rok to budú architekti Ján Studený a Peter Stec. Slovenskú architektonickú scénu budú ďalej v rámci DAAD reprezentovať košický architekt Tomáš Boroš, architekti zo štúdia GRAU, Irakli Eristavi z prešovského ateliéru zerozero a bratislavskej ateliéry Plural, GutGut a N / A. Medzinárodné dianie zastúpi architekt Samuel Barclay z indického ateliéru Case Design, ďalej architekt Adam Caruso z londýnskeho štúdia Caruso St John Architects, André Kempe z ateliéru Kempe Thill z Rotterdamu, talianska architektka Francesca Torzo a uznávaný portugalský architekt, nositeľ Pritzkerovej ceny, Eduardo Souto de Moura.
Druhú časť názvu DAAD tvorí dizajn, a aj táto časť programu je lákavá
Z tejto oblasti sa v rámci tohtoročného ročníka predstaví vedúci Slovenského múzea dizajnu, dizajnér a kurátor Maroš Schmidt, ďalej známy český publicista a kurátor Adam Štěch a mladý dizajnér Jiří Krejčiřík. Kritické reflexie budú tvoriť dve naživo vysielané diskusie. Pri príležitosti vydania najnovšej Ročenky slovenských architektúry sa jej autori Henrieta Moravčíková, Peter Szalay a rakúsky kritik architektúry Matthias Boeckl zamyslia nad aktuálnymi procesmi a tendenciami domácej architektonickej tvorby. Druhá diskusia s názvom "Čo s ikonami modernizmu?" otvorí naliehavé otázky ochrany architektonického dedičstva. Medzi účastníkmi bude primátor Bratislavy Matúš Vallo, Ján Mackovič z Krajského pamiatkového úradu Bratislava, architekt Pavol Paňák a teoretička a historička architektúry Henrieta Moravčíková, ktorá zastupuje medzinárodnú organizáciu na ochranu pamiatok modernej architektúry DOCOMOMO. Moderátorom bude redaktor Denníku N Patrik Garaj.
Z pravidelných výstavných formátov festivalu DAAD nebude aj tento rok chýbať Superdesignstudio,
každoročná výstava Development alebo obľúbené Opendesignstudio. Viac informácií o festivale DAAD vrátane programu nájdete na http://www.daad.sk/ alebo na facebookovom profile https://www.facebook.com/DAAD.sk.
Přihláste se k odběru novinek
Prihlásiť sa k newsletteruPřihláste se k odběru novinek
Přihlásit se k newsletteruZdieľajte článok so svojimi priateľmi
Tweet
Prestavba bratislavskej mestskej vily spojila nové s tradičným
Zložitá rekonštrukcia si vyžadovala komplexné prepracovanie dispozície a prevádzky domu. Premiestnením hlavného vstupu zo schodiskového priestoru do severozápadného traktu domu vznikol reprezentatívny nástupný priestor s výškou viac ako štyri metre. Z haly s recepciou je priamo prístupné hlavné dvojramenné schodisko. Tento zásah sa výrazne prejavil aj na uličnom pohľade. Pôvodne “plochá” stena dostala výrazné členenie a adekvátny výraz, ktorý zdatne sekunduje zvyšku fasády. Okrem novotvaru na priečelí vily je pri pohľade z ulice jasne odlíšená nadstavba, ktorá nahradila pôvodnú valbovú strechu. Vysoký rád a vertikálne členenie pôvodnej fasády architekt nahradil horizontálnymi líniami hliníkových lamiel. Presklené ustúpené podlažie s panoramatickým výhľadom disponuje rozsiahlou strešnou terasou orientovanou na juhozápad.
Prestavba predstavuje zaujímavé spojenie nového s pôvodnou stavebnou substanciou a vo výslednej podobe sú prítomné aj (pre tvorbu Ilju Skočeka netradičné) historizujúce odkazy. Výrazným novým prvkom je nová rímsa, lemujúca vrchné ukončenie pôvodnej budovy, evokujúca “vysoký rád” reprezentačných budov veľkých slohov minulosti a súčasne rozdeľujúca dva svety – klasický, ktorý v dolnej časti vily s tradičnými materiálmi vychádza zo stavebnej podstaty, a nový nezávislý technicistný prvok nadstavby, ktorá priznáva, že je z iného ideového prostredia, z iného obdobia.














