V historickom centre mestečka Ebeltoftu sa nachádza charakteristická červená sladovňa Maltfabrikken z roku 1861, dominanta mesta a významný závod, kde sa až do roku 1998 vyrábal slad. 140 rokov trvajúca priemyselná cesta však na konci 20. storočia skončila a továrni dlhé roky hrozila demolácia. Silná miestna komunita sa spojila, aby zachovala a znovu premyslela budúcnosť tradičnej priemyselnej budovy. Z iniciatívy nadšencov sa rozbehol proces vytvárania miesta pre umenie, kultúru a podnikanie – a aj vďaka ich nasadeniu bol projekt úspešne dokončený v roku 2020. Za znovuzrodením objektu je tiež veľký záujem a podpora nadácií, podnikateľskej komunity a súkromných miestnych prispievateľov, ako aj silné partnerstvo so zastupiteľstvom mesta Syddjurs, do ktorého pôsobnosti Ebeltoft patrí.

Dnes je to ľudová továreň – poháňaná komunitami, nadšencami a vášňou s túžbou byť semeniskom tvorivého rozvoja ľudí i spoločnosti

Maltfabrikken je miestom stretávania, priestorom na dýchanie, magickou zmesou kreativity. Zároveň je  miestom s mnohými užívateľsky orientovanými zariadeniami, ale aj sieťou, dynamom a sprostredkovateľom aktivít a akcií. Medzi jeho nové zariadenia patrí kultúrny dom, knižnica, múzeum, kultúrne prostredie pre mládež, rezidencie umelcov, workshopy, klaster kreatívneho priemyslu, minipivovar a mnoho ďalšieho.

Architektonická premena sa vyznačuje najmä starostlivou renováciou rešpektujúcou pôvodnú stavbu

Surovosť a neotesanosť sa tu stretáva s novou a jasnou estetikou. Zároveň boli zachované charakteristické historické hodnoty továrne. Vzniká tak homogénna a zjednocujúca hmota budovy, ktorá sa otvára do okolitých dvorov a víta každého. V snahe dostať do budov čo najviac aktivít, má vo vnútri projekt tak trochu charakter „guláša“: tu je múzeum, knižnica a archív, tu minipivovar a reštaurácia, tu dizajnový obchod, priestory a miestnosti na prenájom pre rodinné oslavy. Sú tu podnikateľské kancelárie a malé lacné prenájmy pre začínajúce firmy a dizajnérov a nakoniec, aby toho nebolo málo, je tu aj množstvo malých rezidenčných stavieb pre takzvaný "umelecký pobyt", ktorý podporuje Dánska nadácia umenia. A potom samozrejme povinné klzisko a vyhliadková plošina na vrchole komína. Je toho veľa pod jednou strechou a na väčšine miest by to bolo príliš, ale tu to funguje, pretože celý komplex budov už má v sebe ten správny nádych niečoho samorastného a pučiaceho. A čo viac, Praksis Architects sa tu podarilo udržať rovnováhu, a to ako odhalením starého, tak pridaním nového s vynikajúcim zmyslom pre oboje. Prostredníctvom obmedzenej, ale výraznej palety farieb a materiálov v exteriéri, ktorým dominujú čierne sokle a červená omietka na fasádach, spojili architekti staré a nové do jedného celku. Tvorcom projektu sa touto vydarenou prestavbou podarilo veľmi dobre premeniť industriálny relikt na križovatku spoločenského stretávania.