Inštitút La Persagotiére, ktorý sa stará o nepočujúcich mladistvých, nadväzuje na činnosť hluchonemého francúzskeho pedagóga René Dunana. V roku 1824 založil prvú školu vo svojich súkromných priestoroch, ktoré však už onedlho nepostačovali. Neskôr inštitúcia sídlila pod menom La Persagotiére v starom zámku na brehu rieky Sévre, ktorý je obklopený bohato vysadeným a botanicky jedinečným parkom. Teraz boli tieto priestory modernizované a škola bola umiestnená do vlastnej budovy inštitútu, ktorej úprava vychádza z potrieb často úplne nepočujúcich osôb.

Zadanie urbanistov: rozšíriť a upraviť park v súlade s plánovaným rozvojom miesta a mesta

Nová budova školy vytvára v dialógu s kaplnkou a zámkom tretí pozoruhodný prvok v parku a súčasne rešpektuje prostredie plné rastlín, kríkov a stromov. S citom sú do lokality zakomponované aj špecifické vonkajšie priestory: ihrisko, nádvorie či parkovanie. Nádvorie zabezpečuje jednoznačné oddelenie pešej a automobilovej dopravy. Parkovanie je zriadené ako čistina v zelenom prostredí.

Úloha pre architektov: navrhnite jednotný a identifikovateľný celok, ponúkajúci otvorené srdce

Komplex je rozdelený do troch centrálnych budov, ktoré sú prepojené so svetlou, na obe strany otvorenou halou. Budovy navyše vytvárajú rad ďalších medzipriestor, ktoré celému komplexu dodávajú požadovanú otvorenosť. Usporiadanie dvoch objektov na prednej strane symbolizuje otvorené paže, čím sa zdôrazňuje ústretovosť, pohostinnosť a priateľstvo. Budova je dôrazne otvorená zvnútra aj zvonka, čo uľahčuje orientáciu obyvateľom i návštevníkom školy. Pozornosť zameraná na zrak bola uprednostňovaná s ohľadom na to, že sluchovo postihnutí sa držia najmä toho, čo vidia.

Svetlo, prehľadnosť, otvorenosť a perspektíva pri zachovaní súkromia

Vstup do haly je priamym rozšírením krytého nádvoria, ktoré vedie pozdĺž dokumentačného centra. Hala je skutočným srdcom projektu, hravým, farebným, „organickým" a zmyselným, a bola navrhnutá ako miesto pospolitosti a identifikácie, uľahčujúce vzájomnú diskusiu. Oko návštevníka sa tu ľahko a rýchlo orientuje nielen vnútri, ale z otvorenej a svetlej haly je dobre vidieť aj nádvorie a parkovisko.

Použité materiály rezonujú s vonkajšou hmotou školy

Fasádu rozohrávajú dva zásadne sa líšiace materiály: kým fasády smerom do parku zo štruktúrovaných a glazovaných betónových prefabrikátov opticky prepájajú túto novú stavbu s minerálnymi fasádami kaplnky a zámku, ktoré parku dominujú, nepravidelne usporiadané pestré sklenené dosky dodávajú komplexu bohatý a hravý výraz, prinášajúce teplo a veselosť. Táto „hravá" časť fasády je realizovaná s predsadeným odvetrávaným fasádnym systémom StoVentec Glass, ktorý aj na škole v Nantes opäť preukázal, že poskytuje výnimočné možnosti pre vzhľad fasády. Prefabrikované sklenené prvky môžu byť vyrábané v rôznych veľkostiach do cca 6 m² a dávajú nekonečnú slobodu tvorby z hľadiska tvaru, farby a jednotlivých motívov. Sklo je navyše extrémne odolné voči poveternostným vplyvom a 100% recyklovateľné.