Súkromná univerzita Antona Brucknera pre hudbu, drámu a tanec sa nachádza na kopci nad mestom. Aká bola vaša predstava integrácie budovy do okolia z hľadiska územného plánovania?

Naším cieľom bola budova, ktorá svojím vzhľadom pripomenie umelecké využitie, ale ktorá tiež dokonale zapadne do okolitého prostredia. Zakrivená, organicky tvarovaná budova je ako socha alebo zhmotnenie zvuku v parku. Leží v zákrute ulice Hagenstraße a otvára pohľad na krásne staré stromy. Chceli sme využiť zvláštnosti lokality - krásnu prírodu - a ponúknuť ju samotným študentom. Preto si budova v smere od ulice chráni prístupy. Smerom do parku je štíhla a dovoľuje prístup dennému svetlu. K dispozícii je aj vonkajší schodisko, ktoré môže byť využité pre koncerty pod holým nebom. Pre predstavu, aká je veľkosť budovy: obložená je 365 prvkami so svetlých lamiel, ktoré prepájajú objekt s okolitými stromami. Svojbytnosť a zvláštnosť je hmatateľná aj v interiéri - vnútro je premenlivé a je z neho vždy nádherný výhľad na mesto, prírodu a horu Pöstlingberg. Sú to živé, svetlom zaplavené a tečúce priestorové sekvencie s mnohonásobnými vizuálnymi vzťahmi. To znamená, že samotná budova pôsobí ako zhmotnenie zvuku, ako rezonančná „dutina", ktorá vzrušuje a inšpiruje.

Lamelová fasáda je najvýraznejším prvkom budovy. Z čoho vychádzal váš návrh a ako bol realizovaný?

Lamelový šat na fasáde bol dôležitým faktorom už v súťaži. Lamely poskytujú nielen tienenie, ale dávajú stavbe ľahkosť a zvláštny hudobný charakter. Vyzerajú ako struny hudobného nástroja a obklopujú budovu ako jemný záves. V dôsledku toho sa zdá, že stavba je spojená s krajinou a okolitými stromami. Okrem toho sa lamely využívajú pre ovládanie svetla v interiéri. V zimných mesiacoch zachytávajú postranné slnečné žiarenie a smerujú svetlo hlboko do budovy, takže po celý rok zaisťujú príjemný osvit miestností. Avšak, to, čo vyzerá tak ľahké a jednoduché na papieri, je výzvou pri realizácii. Zaoblené rohy a šikmé povrchy boli realizované predsadeným zatepľovacím systémom. Po dokončení plášťa boli na fasádu umiestnené drevené prefabrikované sendvičové panely s už nainštalovanými oknami a finálnou povrchovou úpravou. Držiaky lamiel boli nainštalované vopred na drevené panely, takže samotná montáž lamiel bola potom záležitosťou niekoľkých týždňov. Ďalšiu optickú hĺbku dostal povrch fasády pomocou techniky úpravy povrchu štetcom, ktorú realizačná firma použila pri aplikácii omietky. V závislosti na výskyte svetla sa tak na fasáde objavujú nové jemne zrnité štruktúry.

Aký má význam jemný jednofarebný odtieň na fasáde tejto futuristickej budovy?

Od začiatku sme videli budovu zabalenú v jasných lamelových šatách. Za lamelami umiestnená, o odtieň tmavšia omietka vo vertikálnych pruhoch, to ešte zvýrazňuje. Okná vyzerajú, ako by boli skryté za "šatami". Veľmi svetlé a decentné farby posilňujú, podľa nášho názoru, výrazné formy štruktúr a dávajú budove ľahkosť a pôvab.

Zvláštnosťou budovy je prenos tieňohry, vyvolanej svetelnými interakciami, na vnútorné steny a schodište. Čo je za tým?

V spoločných priestoroch foyer "hrá" budova podľa návrhov umelcov Iris Andraschekovej a Huberta Lobniga. Ako súčasť projektu "Umenie pri stavbe" sme sa v jury rozhodli pre tento nápad, pretože obohacuje foyer univerzity s veľkým citom a eleganciou. Steny sú ručne maľované v rôznych matných a lesklých odtieňoch bielej. Nátery a tiene potom dávajú vnútorným priestorom hĺbku a vitalitu.