Zoznámte sa s aktérmi tohtoročných November Talks 2018
Projekt, ktorý začali zastupitelia Nice výberom zlého stavebného pozemku, dokázal Marc Barani - vzdelaním architekt a antropológ - reštartovať tak, že našiel vhodnejšie miesto, rozpoznal jeho potenciál a navrhol riešenie, ktoré povýšilo projekt technickej infraštruktúry na ozdravný zásah pre skôr hendikepovanú časť mesta. Nový terminál, vrátane budovy údržby, kancelárií, parkoviska a parku sa vynoril na mieste, od ktorého nikto nič nečakal, medzi diaľnicou a sídliskom zo 70. rokov 20. storočia. Svojim tvarom sa napojil na zložité komunikácie, využil výhľadu na more a susednému sídlisku pridal chýbajúci verejný priestor a služby.
Ukážky projektov a realizácií kancelárie Marc Barani Architecte
Električkový terminál v Nice, Francúzsko, 2007
Fotky
Parkovisko na letisku v Nice, Francúzsko, 2012
Fotky
Most Érica Tabarlyho, Nantes, Francúzsko, 2011
Fotky
Most Renault, Boulogne-Billancourt, Paríž, Francúzsko, 2009
Fotky
Vízie a realizácie úspešnej slovinskej kancelárie Bevk Perovic Arhitekti predstavil v pondelok 12. novembra 2018 architekt Vasa J. Perović. Projekty Vasu Peroviča a jeho partnera Matiju Bevka mnohokrát zvíťazili v medzinárodných súťažiach a ich realizácia sú známe svojou remeselnou kvalitou a spoločenskou zodpovednosťou. Motto kancelárie "všetko záleží na okolnostiach", ukazuje na význam, ktorý architekti dávajú kontextu, ktorý v podobe fyzických, spoločenských, alebo aj psychologických aspektov vždy určuje finálnu podobu a vyznenie ich stavieb. "Vždy myslíme na to, že naša práca končí stavbou / schránkou, ktorá sa neskôr môže stať rámcom pre osobné vyjadrenie užívateľa. Naše domy sú ako platformy, na ktorých sa postupne odvíja život. Naša architektúra len poskytuje možnosti, neprináša pevne daná riešenie," vysvetľuje Perović. Architekti sú laureátmi Európskej ceny za súčasnú architektúru pre začínajúcich architektov (2009), Kunstpreis Berlin (2006), niekoľkonásobnými nositeľovi slovinskej Plečnikovej ceny za architektúru. V roku 2012 bolo práci ateliéri venované monografické číslo časopisu El Croquis 160: Bevk Perović 2004-2012 Condicionalismo. V Prahe sa kancelária už raz prezentovala v roku 2012 výstavou Blow up v Galérii Jaroslava Fragnera. V súčasnej dobe spolupracuje s Karlin Group na 3 pražských projektoch. Vasa J. Perović je v tomto akademickom roku tiež hosťujúcim profesorom na FA ČVUT, jeho spoločník Matija Bevk bol členom medzinárodnej odbornej poroty Českej ceny za architektúru 2017.
Ukážky projektov a realizácií kancelárie Bevk Perovic Arhitekti sú k dispozícii na nasledujúcich odkazoch
Súťaž na obytný mrakodrap, Viedeň, 1. cena, 2018
Fotky
Block B, superlofty Karlín, Praha, 2015 (projekt)
Fotky
NUK 2, Národná a univerzitná knižnica 2, Lublaň, súťaž 2012, 1. cena
Fotky
Súťaž na novú galériu a kasematy, Viedeň, 1. cena, 2016
Fotky
O svoje viac ako 40-ročné architektonické a tvorivé skúsenosti sa 19. novembra 2018 podelí významný argentínsko-katalánsky architekt a maliar Mario Corea, popredný odborník na zdravotnícke stavby, jednu z najnáročnejších disciplín v architektúre. Mario Corea je zakladajúcim partnerom Mario Corea Arquitectura, architektonickej kancelárie sídliacej v Barcelone a v Buenos Aires. Záber jej práce siaha od rozmerných projektov, ako sú nemocnice a športové štadióny, po menšie projekty polikliník a škôl fungujúcich na lokálnej úrovni. Kancelária vychádza z viac ako 40-ročnej skúsenosti s tvorbou architektúry po celom svete, ktorej hlavným cieľom je, aby každý projekt bol skutočným objektom verejnej architektúry, prispievajúcim k mestskej identite a zmyslu pre miesto. "Odjakživa som chápal, že na začiatku každého projektu je mesto. Mesto, ktoré sa deň za dňom samo prestavuje a my, architekti, máme za úlohu vytváranie každodennej architektúry, ktorá tvorí jeho štruktúru a udáva scenár každodenného života," hovorí Mario Corea. Mario Corea Hon. FAIA študoval architektúru na Universidad del Litoral in Rosario v Argentíne a na Graduate School of Design na Harvarde. Svoju prax začínal v USA v 60. rokoch u Josepa Lluís Serta a Paula Rudolpha. Je nositeľom mnohých významných medzinárodných cien, čestným členom Amerického inštitútu architektov (AIA) a laureátom Národnej ceny za architektúru, udeľované Ministerstvom kultúry Argentínskej republiky (2016). Medzi rokmi 1976 a 2007 bol profesorom na Escuela Superior de Arquitectura del Vallès a ďalších univerzitách. Od roku 2015 je Mario Corea akademickým riaditeľom LA (H) B - Laboratory of Architecture for Healthcare (Laboratórium architektúry pre zdravotníctvo) v Barcelone, platformy pre výskum nových konceptov v navrhovaní zdravotníckych stavieb. Okrem vývoja modulárnych a industrializovaných nemocníc sa LA (H) B zameriava na vzdelávanie architektov v špecializovaných postgraduálnych a magisterských študijných programoch.
Ukážky projektov a realizácií kancelárie Mario Corea Arquitectura sú k dispozícii na nasledujúcich odkazoch
Nemocnica v Mollet del Vallès, Barcelona, Španielsko, 2010
Fotky
Knižnica Carles Rahola, Girona, Španielsko, 2014
Fotky
Nemocnica CEMAFE, Santa Fe, Argentína, 2017
Fotky
Centrum trestného súdnictva, Santa Fe, Argentína, 2017
Fotky
Novembrové vízie zakončí 26. novembra 2018 mladý francúzsky architekt Grégoire Zündel, ktorého ateliér AZC má v portfóliu okrem bytových, občianskych a dopravných stavieb tiež obrie dizajnové objekty. V súvislosti s vyhlásením výsledkov súťaže na nový moderný most cez Seinu informovali francúzske médiá o tom, že turisti budú môcť k Eiffelovej veži doskákať! Kancelária AZC do súťaže totiž prihlásila nafukovací trampolínový most, koncipovaný tak, aby ľudí bavil a sprostredkoval im úžasný pocit voľnosti a ľahkosti. Tvorí ho samonosná konštrukcia zostavená z troch modulov, na princípe nafukovacieho kruhu s priemerom 30 metrov s obrovskou trampolínou uprostred. V projekte tohto inovatívneho mestského mosta, ktorého prototyp sa teraz testuje na jazere Banyoles v Španielsku, sa výstižne odráža filozofia ateliéru AZC. Verí, že "najlepší spôsob, ako predpovedať budúcnosť, je vytvoriť ju" (citát Petera Druckera, zakladateľa moderného manažmentu). Grégoire Zündel a jeho partnerka Irina Cristea patrí k najmladšej generácii architektov, ktorých zaujíma udržateľnosť - rozmanitosť - inovácie a súlad medzi globálnym a lokálnym kontextom s cieľom zlepšiť kvalitu života ľudí, naprieč obormi a meradlami. Ich kancelária zvíťazila v rade architektonických súťaží, v súčasnej dobe majú vo výstavbe štyri stanice metra v Paríži a štyri v Rennes, a pracujú na štúdii novej stanice do Lyonu. Grégoire Zündel a Irina Cristea sú autormi publikácie Time for Play. Why architecture should take happiness seriously (Čas na hru. Prečo by architektúra mala brať šťastie vážne), vydané renomovaným architektonickým nakladateľstvo Actar Publishers v roku 2016.
Ukážky projektov a realizácií kancelárie AZC sú k dispozícii na nasledujúcich odkazoch
Skákací most cez Seinu, Paríž, Francúzsko, súťaž ArchTriumph 2012
Fotky
Stanica parížskeho metra, Paríž, Francúzsko, vo výstavbe
Fotky
Pavilón Mieru, Londýn, Veľká Británia, súťaž ArchTriumph, realizácia 2013
Fotky
Přihláste se k odběru novinek
Prihlásiť sa k newsletteruPřihláste se k odběru novinek
Přihlásit se k newsletteruZdieľajte článok so svojimi priateľmi
Tweet
Výrazné architektonické gestá a nápadná dvojdielna úprava fasády na škole pre nepočujúcich mladistvých v Nantes
Inštitút La Persagotiére, ktorý sa stará o nepočujúcich mladistvých, nadväzuje na činnosť hluchonemého francúzskeho pedagóga René Dunana. V roku 1824 založil prvú školu vo svojich súkromných priestoroch, ktoré však už onedlho nepostačovali. Neskôr inštitúcia sídlila pod menom La Persagotiére v starom zámku na brehu rieky Sévre, ktorý je obklopený bohato vysadeným a botanicky jedinečným parkom. Teraz boli tieto priestory modernizované a škola bola umiestnená do vlastnej budovy inštitútu, ktorej úprava vychádza z potrieb často úplne nepočujúcich osôb.
Zadanie urbanistov: rozšíriť a upraviť park v súlade s plánovaným rozvojom miesta a mesta
Nová budova školy vytvára v dialógu s kaplnkou a zámkom tretí pozoruhodný prvok v parku a súčasne rešpektuje prostredie plné rastlín, kríkov a stromov. S citom sú do lokality zakomponované aj špecifické vonkajšie priestory: ihrisko, nádvorie či parkovanie. Nádvorie zabezpečuje jednoznačné oddelenie pešej a automobilovej dopravy. Parkovanie je zriadené ako čistina v zelenom prostredí.
Úloha pre architektov: navrhnite jednotný a identifikovateľný celok, ponúkajúci otvorené srdce
Komplex je rozdelený do troch centrálnych budov, ktoré sú prepojené so svetlou, na obe strany otvorenou halou. Budovy navyše vytvárajú rad ďalších medzipriestor, ktoré celému komplexu dodávajú požadovanú otvorenosť. Usporiadanie dvoch objektov na prednej strane symbolizuje otvorené paže, čím sa zdôrazňuje ústretovosť, pohostinnosť a priateľstvo. Budova je dôrazne otvorená zvnútra aj zvonka, čo uľahčuje orientáciu obyvateľom i návštevníkom školy. Pozornosť zameraná na zrak bola uprednostňovaná s ohľadom na to, že sluchovo postihnutí sa držia najmä toho, čo vidia.
Svetlo, prehľadnosť, otvorenosť a perspektíva pri zachovaní súkromia
Vstup do haly je priamym rozšírením krytého nádvoria, ktoré vedie pozdĺž dokumentačného centra. Hala je skutočným srdcom projektu, hravým, farebným, „organickým" a zmyselným, a bola navrhnutá ako miesto pospolitosti a identifikácie, uľahčujúce vzájomnú diskusiu. Oko návštevníka sa tu ľahko a rýchlo orientuje nielen vnútri, ale z otvorenej a svetlej haly je dobre vidieť aj nádvorie a parkovisko.
Použité materiály rezonujú s vonkajšou hmotou školy
Fasádu rozohrávajú dva zásadne sa líšiace materiály: kým fasády smerom do parku zo štruktúrovaných a glazovaných betónových prefabrikátov opticky prepájajú túto novú stavbu s minerálnymi fasádami kaplnky a zámku, ktoré parku dominujú, nepravidelne usporiadané pestré sklenené dosky dodávajú komplexu bohatý a hravý výraz, prinášajúce teplo a veselosť. Táto „hravá" časť fasády je realizovaná s predsadeným odvetrávaným fasádnym systémom StoVentec Glass, ktorý aj na škole v Nantes opäť preukázal, že poskytuje výnimočné možnosti pre vzhľad fasády. Prefabrikované sklenené prvky môžu byť vyrábané v rôznych veľkostiach do cca 6 m2 a dávajú nekonečnú slobodu tvorby z hľadiska tvaru, farby a jednotlivých motívov. Sklo je navyše extrémne odolné voči poveternostným vplyvom a 100% recyklovateľné.
Informácie o projekte:
Investor: Institute La Persagoiŕe, Nantes, Francúzsko
Architekt: forma6, Nantes
Miesto: Rue du Frére Louis, Nantes
Realizácia: Engie Axima, Paríž/Nantes
Kompetencie Sto: predsazená odvetrávaná fasáda (StoVentec Glass)
Foto: Patrick Miara, Nantes, Hadrien Brunner, Pornichet, Loire-Atlantique





























